Okolo Malých Karpát ☀️

Critical Mass March - Nie spaľovni ❌🏭

BK 🌦️

Tread lightly 🐍

🍦+ Kamzoš Baby 🗼

TL;DR “New tiles: 10”

Chcel som dnes vybaviť zopár dlaždíc, nech sa môžem sústrediť na zaujímavejšie trasy a zistil som pri tom, že som mal naplánovanú zaujímavejšiu trasu ako by som si myslel.

Začiatok po hrádzi ubieha celkom rýchlo. Na to aké je počasie, by som čakal viac ľudí. Zleziem smerom k Antolskej a pokračujem popri Chorvátskom ramene až k rožku Draždiaku. Kúsok po ceste a sídliskom a už sa odpájam do bahna povedľa Slnečníc v mieste, kde sa má myslím ešte stavať posledná časť. Krížom po blatovej cestičke, občas psíčkari, občas nejaký bežec.

Nasleduje prejazd, resp. prenes cez železnicu a už smerujem úzkym asfaltom pomedzi stromy v ústrety západu, rovinkou až k diaľnici. Prejdem ponad ňu a mal by ma čakať objazd okolo Jarovskej bažantnice.

Hneď ako zídem z asfaltu, tak vhupsnem do mäkkého rozmáčaného terénu. Neviem, čo som čakal, ale toto nie. Chvíľu ešte ťahám, a potom stojím, nech si to premyslím. Rýchlo skonfrontujem možnosti na odzoomovanej mapke na Garmine, a tu robím asi chybu, lebo zvolím poľnú cestu severne od bažantnice, ktorá by ma mala vyviesť na asfalt do Kittsee.

Teória dobre, no hneď o chvíľu sa ukáže, že tak ako už to u nás býva zvykom, ľahostajnosť a hlúposť družstevnícka, je rovnaká asi na celom malebnom Slovensku. A cesta, ktorá je síce vyznačená aj na mape je zaoraná a používaná ako časť pola.

Prejdem pár metrov a vidím, že som si veľmi nepomohol. Blata mám hneď na kolesách toľko, že ledva prekrútim popod blatník. V mäkkom podloží ma pri tom hádže zo strany na stranu a čakám už len, kedy sa v tej mokrej hline vyváľam aj ja.

Na chvíľu sa ukáže lepšia cesta, pomedzi alej stromov, no tá končí pri včelích uľoch a ďalej ju nechali zarásť napospas osudu. Kto by sa staral, koniec koncov. Je to cesta všetkých a zároveň nikoho. Tak ako veľa vecí v našej krajine. A tak ako príliš veľa vecí, keď ide o poľnohospodárstvo a hospodárstvo a načích šikovných družstevníkov a lesníkov a ďalšie skvelé kapely, ktoré hrajú koncert na festivale Zveľaďujme si prírodu a okolie, bude sa nám lepšie žiť.

Zo slepej uličky sa vraciam späť na rázcestie, a aby som sa dostal.z tohto bodu do Kittsee a nemusel sa vracať po roli, tak musím pokračovať po roli. Ocitol som sa trošku vo vlastnej pasci. Tak mi treba. Blato frká na všetky strany, občas schytám celkom šupu aj do sánky alebo do ksichtu. Popritom držím balans a chcem to už mať za sebou.

Keď nabehnem na asfalt, blato frká zo mňa cez celú dedinu a ešte aj ďaleko potom. Táto doterajšia časť nešla úplne podľa predstáv a plánu, takže sme sa dostali do bodu, kedy už je vonku tma a ja si svietim len svojimi svetielkami. Vyjdem teda hore Bergom a na kraji dediny zamierim po cestičke k lesu. 

Vľavo sú vinice, stúpam asfaltom, ten zanedlho končí, pokračujem po teréne, ale oproti bažantom to tu už nie je nič napínavé. Kde tu vidím posed, po teréne potrebujem ešte zhruba rovnaký kus ako bol osfalt, tak to nejako doklepnem a otáčam sa dole. 

Zjazdím to rýchlo a môžem pokračovať po známych cestičkách smerom na Edelstal. Najprv vyšlapem hore, potom sa púšťam dole. Púšťam sa vo vetre tak, že nesledujem veľmi navigáciu, až si všimnem, že už som mal odbočiť. Tento úsek som si až tak nenaštudoval, tak som prekvapený, ale potom sa mi niečo marí, tak sa vraciam a odpájam sa zo známej cestičky.

Hore ide zatiaľ asfalt, ale to asi nebude trvať večne. Tak veru aj je. Z asfaltu schádzam, terén podobný ako nad Bergom, tráva, jemné blatko, niekde trošku štrk. Nič dramatické. Terén sa trošku viac terénuje. Prechádzam okolo posedu. Je nov. Noc je temná. Mesiac je úplne skrytý. Dvere na posede zavŕzgajú. Nevidím nikoho. Všade tma. V posede sa nesvieti. Nevidím žiadny pohyb. Mohol to byť len vietor. Ale zastavovať a zisťovať sa mi to veľmi nechce.

Pre istotu si trošku zanadávam. Nech je jasné, že som tam skoro omylom, ale nemám nič zlé za lubom. Mordujem sa ďalej a poľná cestička končí a pokračuje chodník lesom. Navigácia ukazuje jasne, tak pokračujem aj ja. 

Klenba stromov nado mnou. Skôr sa tadiaľto chodí asi pešo. Chodník je jednostopový. Idem takto ďalej a pretnem väčšiu cestu pre autá, ktorá končí pri bráne a pokračuje za ňou. Idem totiž už chvíľu vedľa oplotenia. Myslím, že budem pokračovať po ceste smerom do dediny, ale navigácia ukazuje pokračovať rovno ďalej do lesa po rovnakom chodníčku. 

Idem teda tak, nebyť tmy a popadaných stromov, ktoré musím obchádzať a prenášať bicykel, tak by som povedal, že je to celkom pekný úsek. Dokonca keď navigácia zavelí, že mám z neho zliezť smer dedina, rozmýšľam ako ďaleko by sa takto ešte mohlo dať ísť, lebo by to možno stálo v budúcnosti za preskúmanie.

Vychádzam teda z lesa a nabieham na asfaltku. Čaká ma šialený zjazd vo vetre dolu prudkým kopcom, smerom k domom a pouličnému osvetleniu po ceste, ktorá je absolútne rovná. V zjazde ma trošku ochladí, ale v dedine odbáčam doprava a začínam pomaly stúpať, takže veľmi nevychladnem.

Na konci dediny si všimnem, že nejdem len tak poľnými cestami, ale ide tade normálna cyklotrasa. Tej sa držím. No prv ako sa dostanem do nasledovnej dediny, treba ešte vybaviť jednu zachádzku. 

Najprv dlhý zjazd štrkom, krížom cez pole s bočným vetrom, potom trošku hliny a trávy, občas štrk, až sa povedľa nejakej dráhy medzi mnou a letiskom dostanem na okraj lesa a pokračujem ďalej dnu. Tu už je aj trošku blatka, ale nelepí sa to nejak dramaticky a hlavne všade posiate snežienkami. Dôjdem až nakoniec a vrátim sa naspäť k miestu kde som zišiel z cyklotrasy.

Nechám sa doviesť až do dediny. Tu narazím na automat, ktorý najprv myslím, že je na víno, aspoň tak vyzerajú fľašky, ale keď podídem bližšie ukazuje sa, že to budu asi len hroznové mušty, niektoré asi aj ochutené.

Vyšlapem hore jednu odbočku až po les. Spustím sa ozlomkrky dolu. Následne sa spustím dolu dedinou. 

Tento Hundsheim má celkom príjemnú atmosféru. Aj celá cesta od Edelstalu sem. Samozrejme takto, keď je ešte relatívne mokro to nie je ideál, ale neviem či sa mi v budúcnosti ešte bude až tak chcieť chodiť okolo letiska a cez Prelen. A vyzerá, že by sa mohlo dať výjsť až hore na Spitzerberg, lebo zákazy som úplne nevidel a odtiaľ by mohol byť fajnový výhľad až niekam po Neusiedler. Ten je tuším vidieť, za dobrej viditeľnosti aj z rozhľadne na Königswarte.

No a z dediny nepokračujem asfaltkou, ale idem cyklotrasou cez pole, ponaď ňu až po začiatok Bad Deutsh-Attenburg. Prejdem dedinou a povedľa Kirchenbergu zleziem až pod most a po známych cestičkách smerujem do Hainburgu. Nejdem však dolu popri rieke, kde býva cesta dosť špinavá, plná výtlkov a kaluží, ale popri železnici.

Takto sa priblížim až k hainburgskej hore osudu, a začnem šlapať hore. Vietor je fakt silný, okrem šlapania držím volant oboma rukami, nech ma nezmentie. Na chvíľu idem aj dobrým smerom, a potom ani nie. Keď sa dopracujem až hore. Chcem oprieť bicykel pre účely zdokumentovania výstupu. No vo vetre je s tým normálne problém. Zaháknem ho teda riadidlami o tú tabuľu čo tam je. To vyzerá, že funguje dobre. Už horšie je to udržať ruky 3s bez pohnutia. To sa mi nepodari ani na jeden zo zhruba 5 pokusov, tak kašlem na to a idem dolu.

Cestou dolu už som zažil rôzne fúkanie, ale pri tom dnešnom sa púšťam fakt s tým, že sa možno zlíznem do járku, lebo nárazy sú šialené. A aj keď čo to ustojím aj s jednou rukou alebo bez, tu mám čo robiť s obomi na riadidlách.

Nejako to úspešne bez ujmy zídem. Dolu na prvej križovatke mi podbehne teta bežkyňa so psom. Aby som ubrzdil dávamm brzdy na max a posledný meter idem až do šmyku. Nebolo to nutné, ale vždy keď mi niekde podbehnú chodci alebo bežci kvôli tomu, že sa nepozerajú, tak to tak spravím. Teta sa aj zľakne, a tak je to dobre, lebo by sa mala trošku pozerať okolo seba. Niečo rozpráva po nemecky psovi. Ja sa jej ešte ospravedlním, aby to nebolo o tom, že arogantní cyklisti. Aj keď som nespravil nič zlé a šiel som len tak rýchlo aby som v pohode na križovatke ubrzdil.

Pokračujem ďalej. Dávam si horalku. A úplne zabudnem, že dnes chcem skompletovať aj poľnú cestičku tiahnucu sa južne od hlavnej cesty na Wolfsthal. Tak sa musím trošku vracať. Prejdem okolo nemocnice až sa dostanem medzi polia. Cesta je to celkom príjemná.

Cez Wolfsthal ešte skúšam nejaké uličky, aby som sa čo najviac vyhol hlavnej ceste, ale veľa toho nevymyslím a nakoniec prejdem len okolo vlakovej a autobusovej stanice a výjdem na hlavnej pri škole. A už to len klasicky dotočím až domov.

Zaujímave na dnešnej trase bolo, že až na pár úsekov cez niektoré dediny som sa úplne vyhol hlavným cestám. A či už poľné alebo lesné cesty v Rakúsku sú podobne ako ich tráva oproti našej “zelenšie”, čistejšie, udržiavanejšie.

Na Prievozskej sa ešte zastavím v umyvárke a zistím, že som stratil svoj reflexný Canyon ass-saver. To ma trošku zamrzí. Premýšľam, kde sa to mohlo stať a akoto, že som si to nevšimol, a ak správne dedukujem, tak asi okolo tej bažantnice, kde mi to blato lietalo kade-tade v riadnych šupách. Ale nabudúce už budem vedieť. Aj keď doteraz držal a ustál všetko možné. A mal som zadok v suchu celú jeseň aj zimu.

Na záver už sa len opustím nad klimatickou krízou. Z namrznutých zimných rukavíc som vlastne rovno prešiel na letné. 🤨

Top Sports

Štefan Peťovský ᴸᴺᴳˢᴴ ᴮᴬᴮʸ

Austrian gravel + Braunsberg 🛁 🌑

8 Photos

4 Comments

Segments

Sign up to view more activities from Štefan Peťovský ᴸᴺᴳˢᴴ ᴮᴬᴮʸ

Okolo Malých Karpát ☀️

Critical Mass March - Nie spaľovni ❌🏭

BK 🌦️

Tread lightly 🐍

🍦+ Kamzoš Baby 🗼

Want to see more?

The #1 app for runners and cyclists

Sign Up for Free. Track your progress and reach goals. Join 100 million active people on Strava.

See More from Štefan